V súvislosti s ochranou osobných údajov sa otvárajú aj otázky, či môže lekár pacientov oslovovať v čakárni menom a priezviskom, či má dať pacientovi podpisovať súhlas so spracúvaním osobných údajov, aký je rozdiel medzi súhlasom so spracovaním osobných údajov a informovaným súhlasom, môže s pacientom konzultovať zdravotný stav telefonicky alebo e-mailom, kto je vlastne zodpovedný za chyby? Častokrát lekárov kontaktujú rodinní príslušníci pacientov v súvislosti s konzultáciou ich zdravotného stavu, prípadne lekárov kontaktujú televízne, rozhlasové médiá, aby sa vyjadrili ku kauzám, postupom v ambulanciách alebo nemocnici. Ešte bežnejšia je situácia, kedy lekárovi príde žiadosť o poskytnutie informácií zo súdu, orgánu činnom v trestnom konaní (napr. vyšetrovateľ, prokurátor). Rovnako sa na údaje o zdravotnom stave pacientov dopytujú príslušné úrady verejného zdravotníctva, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, poisťovne. 

Cieľom tohto druhého kurzu zo série kurzov týkajúcich sa GDPR bude postupné zodpovedanie vyššie načrtnutých otázok a postupné oboznámenie lekárov so základnými zásadami nového Nariadenia GDPR. V rámci každej zásady sú uvedené aj praktické príklady, s ktorými sa lekári môžu stretnúť v praxi, spolu s odporúčaniami, ako sa s nimi vysporiadať. 

Absolvovaním tohto kurzu získate vedomosti o:

• Aké zásady musia lekári pri práci s osobnými údajmi dodržiavať?
• Aké je praktické prepojenie zásad s praxou v ambulanciách?
• Aké sú najbežnejšie účely spracovania osobných údajov v ambulanciách?
• Na akých právnych základoch zvyčajne lekári spracúvajú osobné údaje pacientov?
• Ako správne vykonávať opravy v zdravotnej dokumentácii?
• Do kedy je potrebné uchovávať zdravotnú dokumentáciu?
• Môže lekár informovať blízkych o zdravotnom stave pacienta?
• Aké je správne sprístupňovanie a poskytovanie osobných údajov pacientov?
• Kto je zodpovedný za dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov?